Oči iba pre neho

Lujza Pálffyová

Kapitola 2: Ospravedlnenia

Smola.

Čakal na mňa v chodbe a dohadoval sa s rodičmi. Zrejme som mala z našej rodiny najlepší večer. Mamina s tatinom si dnes asi v pokoji televízor nepozreli. Prírodopisný film bol zrejme o Mikovi a jeho medveďom reve.

Vošla som dnu a pekne som sa pozdravila: ,,Ahojte, to som ja, ako ste sa mali?”

Pravdaže som vedela Mikovu odpoveď.

Zazeral na mňa a pritom znova vykrikoval: ,,No ako asi, keď ty si si užívala s Vivien v lunaparku a ja som tu bol zavretý doma sám. Nič som nerobil, nudil som sa,” detsky zúril.

,,Mike, takže tebe chýbali moje neustále upozornenia. Prepáč, vymyslela som nám skvelý program. Pôjdeme do kina. Na nejakú rozprávku…” a vtom začal hromžiť ešte viac.

,,Ja na blbú rozprávku nejdem. Chcem ísť do lunaparku,” ofučal sa a hodil sa na gauč: ,, Neznášam ťa!”

Akoby mi niekto vylial na hlavu kýbeľ ľadu. Zamrzla som. Bola som nahnevaná už aj ja, kričala som: ,,Mike, prečo mi takto hovoríš? To za to, že som ťa nezobrala do lunaparku? Nemusíš mi za to nadávať!”

Rodičia si vymenili pohľady. A tatino zasiahol: ,,Prečo musia vždy riešiť súrodenecké hádky rodičia? Mi…” povedal veľmi smutným tónom.

Mike vstal a tatina prerušil pri začatej vete. Toto som fakt nečakala. Mike ma objal.

,,Ja som chcel byť len s tebou,” pozrel na mňa a pritom hovoril ešte smutnejším tónom ako tatino, ,,Prepáč, že som ti vynadal.” Slzy už mal na krajíčku. A na rad prišli ospravedlnenia.

,,Mike ty mi prepáč, že som ťa nezobrala so sebou.”

,,Emily a platí ešte to kino?” spýtal sa ma.

,,Ale veď si nechcel ísť,” Mike sa usmial.

A tak sme sa išli pozrieť na môj notebook, čo budú v utorok hrať v kine. Našli sme si komédiu vhodnú aj pre deti mladšie ako pätnásť rokov. Znela zaujímavo. Prečítali sme si popis filmu: Doctor Strange je americký superhrdina z roku 2016 založený na rovnomennej postave Marvel Comics. Šialený film. Možno sa nám bude páčiť. Mike má veľmi rád superhrdinov. Celú izbu má polepenú výstrižkami z novín. Superhrdinovia a zloduchovia. Zatvorila som stránku s kinom a vypla som notebook. Mike sa nevedel dočkať. Bol z toho nadšený a celý večer neomieľal nič iné ako kino so svojou super sestrou. Ja to kino nejako pretrpím. Však komu by som urobila radosť, keď nie svojmu superhrdinskému bratovi.

Sadla som si na gauč k rodičom, ale dlho som neobsedela. Chvíľu som sa motala v kuchyni, potom som zmenila stanovisko a presťahovala som sa znova na gauč. Vlastne taká neposedná som bola, pretože niekto stále obsadil kúpeľňu. Potrebovala som sprchu.

,,No konečne,” precedila som cez zuby.

Prešla som do kúpeľne a cestou som vyvalila oči na hodiny.

S otvorenými ústami som začala hovoriť: ,,To je koľko hodín?”

Potriasla som hlavou a zvesila som župan z vešiaka. Červený s čiernymi bodkami. Vyzerám ako lienka. Mike mi tak aj chvíľu hovoril, ale mama mu na druhý deň doniesla žltý s čiernymi pásikmi. Hneď prestal. V duchu som sa zasmiala. Mike a včelička. Otvorila som dvere a vošla som do kúpeľne. Sprchu som si dala rýchlu a našampónovala som si hlavu. Pustila som teplú vodu a pozorovala som svoje - teraz - rovné vlasy. Onedlho po rozčesaní budú zas jemne kučeravé. Schmatla som uterák a obula som si svoje teplučké chlpaté papučky. Umyla som si zuby a vbehla som do kuchyne.

Mamina práve rozoberala Mikov výlet do lesa.

,,Dobre, ale kto tam má ísť?” sondovala od Mika.

,,Však nejaký kamarát alebo súrodenec. Máme ísť aj s našou učkou. A celá trieda si tam má niekoho doniesť,” vysvetľoval netrpezlivo Mike.

Bojím sa koho navrhne mamina, aby Mike zobral so sebou.

,,Dobre. Zoberieš Emily!” vyslovila nahlas.

Presne.

Až mi prišlo zle. Autobus rútiaci sa niekde do stredu lesa. Aspoňže len na jeden deň. Čo by jeden deň, jedno doobedie. To by som mohla zvládnuť. Dám si plnú igelitky kinedrylu a hotovo. Lenže Mike je ako waleský turista, on totiž to chodníky nepozná. Vrúti sa do lesa ako neriadená strela ešte aj medvede - čo v Anglicku nežijú - utečú! A mňa nechá v strede lesa. On si bude poletovať po lese ako blesk a ja tam budem s ostatnými členmi našej veľkej skupiny plnej hlučných deciek. Budem rada ak pôjde s nami aj Paige - Vivienina sestra. Mike po nej pokukuje už dlhšie, ale ako hovorím ja: ,,Mike máš na to dosť času.”

Chcem byť vzorom pre svojho brata. Zasmiala som sa. Ja a chalani. Tak to určite. Aj ja mám na to ešte čas. Vivien má na to ten istý názor. Ona radšej uprednostňuje citujem: ,,Chlapov na úrovni. Po prvé musí mať za sebou prvý skok padákom a ešte aspoň raz skočený bungee jumping.” To sú požiadavky...

Ale späť k Paige. Paige je jedno vážne milé dievčatko s blonďavými vlasmi. Často nosí farebné sukničky a jednofarebné tričká. Uprednostňuje sandáliky alebo topánky s vtipnými šnúrkami. S Mikom chodia spolu do školy už dlho. S Vivien sme skoro susedy, takže keď ja idem von s Vivien, on ide s Paige a Johnom - našim susedom oproti - do parku. Spolu sa bicyklujú a behajú hore dolu po uliciach.

S Vivien sme si dohodli našu pravidelnú stretávku pri neďalekom McDonalde. Uchmatneme si niečo pod zub a ideme sa prejsť do neďalekého parku...

Zase ma niekto pri mojom snívaní vyrušil.

Mamina.

,,Emily? Pôjdeš teda v stredu s Mikom do hory?” naliehala.

,,Hej, ale najprv si musím kúpiť igelitku kinedrylu, pretože by ma vykopli z autobusu už pri prvej zákrute! A kde to vlastne ideme?” spýtala som sa.

,,Cotswolds AONB,” odpovedal mi Mike.

Cotswolds je prírodná rezervácia neďaleko Swindonu. Cesta autobusom tam trvá dlhšie ako dlho. Niečo cez dve hodiny. No mám sa na čo tešiť.

Tento týždeň mám toľko plánov. Neviem ako to stiahnem. Sanatórium v pondelok, Mikovo kino v utorok, Mikov výlet v stredu a vo štvrtok zas sanatórium. Ach… Odsúhlasila som výlet a rozlúčila som sa s rodičmi a výletom zaujatým bratom. Kino ho očividne prešlo, ale asi na to nezabudne. Otvorila som dvere do svojej izby a vyvalila som sa na posteľ. Konečne... a otvorila som Harryho Pottera. Čítala som hodinu. Pozrela som sa na budík, kde svietilo dvadsaťtri dvadsať. Zdola som nepočula žiadne kroky, čiže rodičia sa tiež pobrali spať. Mikovi sa určite sníva už druhý sen. A ja by som sa už tiež mala ponoriť do raja snov. Nechala som privrieť svoje viečka únavou a už som driemala.


Kapitola 3: Súrodenecká láska