Riley
„Emily!”
Epilóg
Emily
,,RILEY?!” pomyslela som si.
A to som predpokladala, že dneskajšok bude úplne obyčajný.
,,Si tu! Kde si bol ty tulák?!”
Pevne som ho zovrela v náručí a on mi ukázal obraz v mysli, jeho cesty od Birminghamu až ku mne.
,,Emily! Prepáč mi, že som ušiel. Viem čo si si bezo mňa prežila, nikdy to už neurobím. Odpusť mi prosíííím.”
Oblizoval mi tvár.
,,Čo sa stalo, stalo sa. Minulosť nezmeníš… hlavne… že si tu.!”
„Teraz musím ísť do školy, ale poobede mi všetko podrobne vyrozprávaš.”
Mamina s tatinom sa radostne objali, že je naša rodina konečne pokope a Emily má opäť raz úsmev na tvári. S Rileym sme si kopu vecí aj prežili aj pretrpeli. Bol to náročný čas, keď pri mne nebol. Život bez neho mi pripadal studený. Akoby som bola kus ľadu, ktorý sa roztopí len v správnych rukách. V Rileyho prípade – labkách. Dnes sme sa obaja niečo naučili. Nie je dôvod báť sa. Ak sa niečo má stať, stane sa to. So správnym človekom, v mojom prípade psou bytosťou, na správnom mieste a v pravý čas. Zistili sme, že kamarátov nerozdelí diaľka a ani čas, ale to keď prestanú veriť jeden v druhého.
° ° °
Škola.
Už nech je koniec.
Cestou zo školy som sa nevedela dočkať na tajomné myšlienkové rozhovory s Rileym.
Sadli sme si na strechu nášho domu, kde mi Riley postupne „ukazoval” obrazy svojej strastiplnej cesty domov a aj dôvod jeho zmiznutia. Ja som krútila len hlavou, že toto všetko si prežil, pretože sa dal zlákať vôňou mäsa, ale čo sa čudovať, Riley je vo svojej podstate v prvom rade pes a vôňa chutného mäska, to je jeho.
Potom mi šepol čosi, nad čím som sa zamyslela: ,,Emily, verila si v seba, verila si v nás. Prežila si toho veľa a prežiješ všetko, čo príde. Si veľká bojovníčka!” ,,Riley, od teraz prežívame všetko spoločne…”
Comments are closed