Tak ako bolo jej zvykom, sedela na lavičke aj dnes. Červený kabát, žltá baretka, dlhé hnedé vlasy a zelenohnedé oči ju robili neobyčajnou.

Na druhej strane pri kamennom moste stál zamyslený maliar. Slnko mu osvetľovalo tvár a modré oči žiarili ako oceán. Hľadel do svojho obrazu a robil jemné ťahy starým ošúchaným štetcom. Jeho paleta plná farieb pripomínala dúhu, no popri tom sa do seba žiadne farby nezlievali. Maliar bol obyčajný, jednoduchý, a predsa mal v sebe kúzlo. Dievča so záujmom pozorovalo každý jeho pohyb. Keď slnečnú oblohu náhle, vystriedali oblaky a dážď pokreslil chodník svojimi kvapkami, vybrala sa domov. No maliar jej pripomínal každú jednu vec, či osobu, na ktorú sa pozrela. Nedokázala na neho zabudnúť…

Keď o pár dní prišla opäť na svoje obľúbené miesto, na moste bolo mnoho tvárí, ale ona hľadala v dave len jedinú.  Chýbal jej pohľad na to, ako jemne mieša farby na palete a ako ich nanáša na veľké plátno na drevenom stojane. Obzrela sa na rieku, na pokojnej hladine zazrela padať prvé dažďové kvapky.  Už-už chcela odísť, keď na zemi uvidela malý zmáčaný kúsok papiera so zbytkami farby, na ktorom bola adresa. Kráčala ulicou a na každom dome hľadala dané číslo. Balerínky ju priviedli až k starému domu s červenými okenicami a záhradou plnou kvetín. Opatrne zaklopala na dvere. Nikto sa  neozýval, napriek tomu vkročila nesmelo dnu. Prešla do veľkej priestrannej miestnosti, ktorú zdobili farebné obrazy. Každý jeden obraz bol iný, ale predsa mali jednu spoločnú vec. Na všetkých obrazoch bola jedna osoba. Ako si prezerala obrazy, vo dverách sa zjavil maliar a usmial sa na ňu hrejivým úsmevom. Keď si uvedomila, kto na obrazoch bol, zahrialo ju pri srdci…

Každý jeden moment, ktorý sedela na lavičke a vychutnávala si prvé alebo posledné lúče dňa, bol zachytený v tejto miestnosti už navždy. Maliar si ju k sebe zobral bližšie a pošepol jej: ,,Vždy som vedel, že moja pravá láska, bude pochádzať z obrazu…“


Poviedka napísaná a zaslaná do súťaže: 321 slov – literárne šortky poslucháčov Rádia Slovensko
Poviedka zverejnená na webstránke: 14. decembra 2023

Comments are closed

O mne

Moje meno je Lujza Pálffyová. Som maliarka a spisovateľka. Moju prvú knihu som napísala v roku 2020.
Kniha sa volá: Oči iba pre neho

Posledné príspevky

Kategórie

Tag cloud

Počítadlo návštev

Flag Counter