Kapitola 10: Park

Riley

,,Mami, idem do parku, idem sa stretnúť s kamošmi,” hlesol som.

Vybehol som pred dom a čakal som na Bena.

,,Ahoj kamoš. Ako?” spýtal som sa Bena.

Ben je môj kamarát z vedľajšej ulice. Kamarátime sa od narodenia. Vyrastali sme spolu a spolu sme aj robili blbosti. Bývam na Ramlsley Street, kde mám svoj domov. Miesto, kde sa môžem kedykoľvek vrátiť. Mamina je milá a veľmi starostlivá. Otec pracuje v službe u vojakov a tak sa vidíme málokedy. Mám aj staršiu sestru, ktorá mi je ako SBS. Sleduje ma, kde sa pohnem, všade mi je za zadkom. A dosť ma to štve. Kde sa pohnem tam je aj ona. A najlepšie nakoniec. Idem s kamošmi von a ona ide presne tam, kde my. Koho by to sakra nenaštvalo? Ben je do nej buchnutý, ale mať Bena za švagra?! Hm… to si ani nechcem predstaviť. Tina si ho nevšíma, ale je rada, keď sa za ňou obzerajú. Slová – je pekná v zmysle, ale len pre Bena. Kamoš Hugo sa za ňou ani neobzrie. On má svoju Scarlett a hotovo.

Ja som si zatiaľ nikoho nenašiel, pretože som zatiaľ spokojný sám so sebou. Mám zatiaľ len tínedžerský vek a preto by som rád zostal ešte trochu rebel. Z Benom a Hugom sme sa zastavili pri lavičke a začali sme sa rozprávať. No mal som pocit, že som viedol skôr monológ ako dialóg.

,,Ben, Hugo… počúvate ma vôbec?”

Jeden ako druhý. Obaja mali hlavu ktohovie kde.

,,Hej, hej,” povedal zasnívane Hugo.

Ben sa rýchlo spamätal a hlesol: ,,Aha, kto ide, Tina. Och, idem za ňou. Alebo mám tu zostať?”

Pozeral sa na mňa, ale nechápem prečo. Ja som so vzťahom s babou nikdy nedošiel ďaleko. Tam nech sa otočí na Huga, ja sa do ich vzťahu pliesť nebudem.

,,Rob si ako chceš, aj tak si ťa nevšíma,” odpovedal som mu prázdnym a lenivým tónom.

Ako robot s anténou na hlave. Ak sa tá plechová barabizňa, ktorú majú na vrchnej časti pozbieraného železa dá nazvať hlava. Išli sme ku stánku s občerstvením a Benovi sa ušla bageta.

,,Ben, ty prasa!” napomenul ho Hugo a ja som sa chichotal nad nedojedeným sendvičom.

,,Sklapni, Hugo!”

A takto prebehlo naše ráno. Celý zvyšok dňa sme sa aj tak len doberali. Ale čo iné máme robiť? Pokrútil som hlavou. Zbadal som zase Tinu. Ona mi fakt chodí všade za zadkom. Ben otvoril ústa, že sa ma niečo spýta, ale predbehol som ho.

,,No, čo zase?” doberal som si ho.

„Doparoma… Ide sem Tina. Čo mám robiť? Riley!” trepal dve na tri.

,,Čaute. Prišli sme sa pozrieť, čo stvárate dnes…” odvetila Tina.

,,Nič, čo by si mala vedieť,” povedal som jej súrodenecky.

Ale teraz vážne. Nemusí vedieť o všetkom.

,,Pche…” urazila sa a odišla.

Zľakol som sa Benovho výrazu. Za to ako som odkopol Tinu ma chcel roztrhnúť na polovicu.

,,Veď kľud, brácho. Takých ešte bude. Neboj prejdeš na druhú ulicu a zbadáš novú a na Tinu si ani nespomenieš.” Ubezpečil som naštvaného Bena, ktorý na mňa chvíľu zazeral, ale potom sa zarozprávali s Hugom.

,,Scarlett a Tina sú pre nás vhodné, ale čo Riley?

Aj jemu niekoho nájdeme…” skočil som mu do reči, pretože ma štvalo o čom sa rozprávali.

,,Ja nechcem nikoho. Zatiaľ chcem byť ešte sám so sebou. A Ben, ty sa obzeráš aj po iných ako po mojej otravnej sestre. Ako prepáč, kámo, ale nechcem si ani len predstaviť, aby si bol môj švagor,” nemohol sa radšej zasmiať namiesto toho blbého zazerania, ,,nič som nepovedal…” dokončil som.

Zagúľal očami a už so mnou cez celú prechádzku po parku neprehovoril. Hugo má aspoň podporil v tom, že ani on by si nevedel predstaviť mať ho v rodine. Čo i len vzdialenej. Prebehli sme cez cestu a pomaly sme sa presunuli k domu.

,,Bola by sranda, keby si ma Tina všimla. Ale pravdupovediac čakal som, že si ma všimne a nebudem pre ňu len vzduch…” zachechtal sa.

Odišli ku Hugovi, ale ja som sa ešte išiel prebehnúť za Tinou a za Harper – mojou druhou, ale mladšou a našťastie menej doliezajúcou sestrou. Čakal by som, že mladší súrodenec za mnou bude doliezať ako škôlkar za veľkým kamošom, ale u nás je to Tina, ktorá musí mať všetkých pod dozorom. Niežeby bola nejaká vedúca, ale ona musí vedieť, kde sa práve nachádzam a furt ma sledovať.

,,Harper a ty ďalšia nemenovaná máte ísť domov na večeru,” zaziapal som na nich.

Tina pribehla a sťažovala sa: ,,To ja som tu na napomínanie, nie ty.”

Zasmiala sa povýšenecky. Len som zagúľal očami. Slová som na to nevedel nájsť. Harper ma buchla súrodenecky do ramena a ja som opätovne štuchol. Mamina už stála pri dverách.

,,Kde ste tak dlho?” opýtala sa nás pred domom.

,,Boli sme sa prejsť a potom som našiel Tinu a Harper robiť blbosti,” doberal som si svoje sestry.

,,Klamár,” ohradila sa Harper.

,,Presne. Neklam!” štipľavo poznamenala Tina. Som rád, že to Harper zobrala zo smiechom, ale Tina bola vždy suchár. Ale potom sa nečakane zasmiala. To som nečakal. Najedli sme sa a šiel som si ľahnúť. Chvíľu som pozeral čo dávajú v telke, ale potom ma to uspalo.

Kapitola 11: Niet ohňa bez dymu