Emily
,,Riley! Stoj!” vykríkla som a zatočila sa mi hlava ako predtým.
,,Au. Načo sme ten tunel dávali tak tvrdý? Emily čo sa stalo?” posťažoval sa a čo sa mi stalo si vôbec neuvedomoval.
,,Ako si to…. Ako si to urobil?” spýtala som sa a stále som sa točila ako na kolotoči.
,,Čo som ako? Aha.”
Stalo sa mi to čo minule. Riley mi ukázal obraz toho, čo vidí a čo si myslí. Pred očami sa mi zjavila Teresa ako hladká aj Scarlett aj Hailey, Henryho ako hádže žltú loptičku do diaľky a Hugo mu to vždy poslušne prinesie a zrazu… tma. Bola som celá bez seba a Rieky ma pribehol chytiť, pretože som sa cítila, akoby som si práve naliala alkohol. Sadla som si a stále som držala Rileyho za zošúverený kožený obojok.
,,To bolo…,” kým som hľadala to správne slovo hladkala som Rileyho po srsti na hlave ,,úžasné!” dokončila som a dvojčatá ku mne pribehli či náhodou netreba volať záchranku.
,,Nie nerobte si starosti. Ja len… som… zatočila sa mi hlava,” povedala som im a stále sa o mňa zaujímali či som fakt v pohode.
Teraz mi to liezlo na nervy, lebo som chcela vedieť od Rileyho podrobnosti. Poklepkávala som si rukami po nohe a stále som premýšľala o tom zaujímavom obraze.
Keď už bol konečne kľud, spýtala som sa Rileyho: ,,No? Vysvetlíš mi ako si na to prišiel?”
,,Ja neviem. Proste to prišlo a ja som zostal zaskočený, že ty si bola zaskočená z toho, že som niečo urobil, čo neviem ako som urobil.”
Presne slovo neviem som od neho nechcela počuť. Odpoveď neviem je asi najhoršia na svete. Tak buď áno alebo nie.
,,Dobre. Teraz ešte raz a nehovor ako naspeedovaný číňan. Po anglicky prosím a nie po čínsky.”
Zasmiala som sa, pretože som vedela, že z Rileyho už nič nedostanem. Neviem ako to urobil, ale chcem, aby sa to stalo znova. Rada by som videla opäť Mika alebo rodičov, ktorí stoja pri mne, Vivien a jej malú sestričku a hlavne môjho Rileyho. Zvyšok tréningu som nad tým premýšľala, ale na nič extra som neprišla. Teresa Scarlett naučila preskok cez kovový kruh a Stella naučila Tinu chytať fresbee za skoku. S Rileym som prešla celú dráhu viac ako päťkrát. Tým, že si rozumieme nám to ide bleskovo. Riley sa učí a ja sa ho snažím povzbudiť. Ide mu to naozaj skvele a som nesmierne rada, že ho to napadlo. Po tréningu som si Rileyho pripla na novú vôdzku a potom sme sa prešli aj s Vivien do McDonaldu.
,,Daj mi ešte,” pomyslel si Riley, ale Vivien ho ignorovala.
,,Haló slečna? Počujete ma?” trilkoval Riley a potom sa mu konečne ušiel kúsok uhorky. Tváril sa pri tom ako keď Mike zje kúsok cibule, ale bol rád, že sa mu aspoň niečo ušlo. Vivien nás odprevadila domov a večer Mike ešte Rileyho naháňal po záhrade. Rileyho myšlienky boli hlasné, takže som ho počula aj z kuchyne.
,,Odkiaľ máš toľko energie? Teba nie a nie unaviť. Ja už tu idem dušu vypľuť!” sťažoval sa a Mike stále niekam utekal.
,,Počkaj. Ja už nie som najmladší!” povedal unavene.
Potom som cez zatvorené okno počula ako Mike doniesol fúrik a tresol s ním uprostred záhrady.
,,No hop, Rieleynko.”
,,Za prvé nie som žiadny Rieleynko a za druhé na túto haraburdu nikdy nevyskočím!”
Po piatich minútach…
,,To je úžasné! Mike! Pridaj! Rýchlejšie!” vrieskal mi v myšlienkach a ja som len pobavene krútila hlavou.
Nikdy by som nepovedala, že niekedy Riley naskočí na fúrik. Užíval si to a po pol-hodine už spal na vyhriatom peliešku pred zakúreným krbom. Ráno som sa obliekla do kvietkovanej košele a čiernych džínsov a obula som si červené balerínky. Uchmatla som bundu, ruksak, mobil, peňaženku a kľúče od domu. Dom už bol o ôsmej prázdny, pretože Mike dnes odchádzal do školy skoro, lebo mali vzdelávanie v prírode, mamina s tatinom ho išli odprevadiť k autobusu. Ja s Rileym sme išli ku Vivein a spolu sme išli do školy. Pondelky sú z celého týždňa asi najhoršie. Cestou do školy som chrúmala jablko a Riley šikovne jablko dojedol.
,,Gakujen,” povedal s plnými ústami a nebolo mu skoro nič rozumieť.
Kým som bola v škole odbehol ku Tine a Hailey na psie ihrisko kúsok od školy. O tretej sme sa stretli s maminou a išli sme vybaviť niečo do banky. Rileyho sme nechali v aute a cez otvorené okno si prestrčil hlavu. V banke sme čakali dlho ako v rade na donuty v centre mesta a kým sa mamina konečne dostala na rad prešla takmer polhodina. Mamina sa rozprávala so slnečnou v červenej blúzke, ktorá jej podala zopár výpisov.
,,Inokedy v banke bývam aj hodinu, no dnes sme to všetko stihli za tridsať minút. To je rekord, Emily,” pousmiala sa mamina a ja som si zasnívane vykračovala uličkou k autu. Keď sme prišli na parkovisko mamina mi oznámila, že Riley nie je v aute.
Kapitola 19: Hra na schovávačku
Comments are closed