Čakala na mňa pani Brownová. Odviezla som sa taxíkom kúsok od Elephnat parku. Pani Brownová čakala pri zelenej budove s nápisom Senior Garden. Je to sympatická dáma v rokoch. Na prvý pohľad ma upútali hnedé čižmičky na podpätku, ale celkovo bola elegantná. Vlasy mala kučeravé čokoládovo hnedé, pekne upravené. Zaplatila som milému taxikárovi a odcupkala som ku vchodu.
,,Dobrý deň pani Brownová,” pozdravila som slušne.
,,Ahoj Emily! Vítam ťa v mojom kráľovstve. Som nesmierne rada, že si prijala moju ponuku,” pozdravila ma a potom ma predstavila ostatným, veľmi milým ľuďom.
,, Ahoj Emily!” oslovila ma pani na vozíčku.
Pohľad mi zosmutnel. Toľko si toho musela prežiť. Chýbala jej ľavá noha…
,,Dobrý deň, pani Lunová,” pokračovala v predstavovaní pani Brownová.
„Pani Samantha Lunová bola moja bývalá suseda. Keď mala šesťdesiat mala autonehodu a odvtedy je na vozíčku.”
Prešli sme popri pánoch, ktorí hrali vo veľkom šach, popri ženách, čo plietli a popri veľmi láskavej pani. Mohla mať sedemdesiat. Odhadujem. Vyzerala veľmi pekne. Vlasy mala strieborné. Mala nádherný perlový náhrdelník a k nemu perlový náramok. Milo som sa na ňu usmiala. Aj ona bola na vozíčku, ale neviem prečo. Pani Brownová mi ju predstavila.
,,Emily, toto je Olivia. Olivia – Emily.”
,,Dobrý deň, pani Olivia. Ja som nová dobrovoľníčka v Garden Senior. Rada vás spoznávam.”
Bola plná života. Úsmev jej rozžiaril tvár. Vrásky prekrýval šťastný úsmev.
,,Ahoj Emily! Volám sa Olivia Dawsonová. Aj ja ťa rada spoznávam,” milo sa mi prihovorila.
Ešte sme sa chvíľu porozprávali a spoločne sa išli pozrieť do záhrady, kde bol kurz jogy. Potom ma pani Brownová predstavila riaditeľke sanatória. Pani riaditeľka je Joey Olsonová. Poznám ju z televízie. Keď bola mladšia spievala na javisku pred tisíckami ľudí. Keď prišla do staršieho veku nahradila ju jej dcéra Katrin. Mám jej pesničky rada alebo skôr ich poznám, ale nepatria medzi moje najobľúbenejšie. Na prvú priečku u mňa patrí Ed Sheeran a Christina Perri.
Katrin v sanatóriu občas pomáha, ale zrejme sa s ňou nestretnem, pretože je odcestovaná v New Yorku. Kvôli kariére.
Od pani riaditeľky sme sa presunuli naspäť k recepcii. Dostala som úlohy, ktoré musím splniť a potom som sa išla porozprávať s pani Oliviou. Pani Brownová musela ísť prevziať zásielku od kuriéra a tak som s pani Oliviou zostala sama.
,,Emily, potrebuješ niečo?” spýtala sa ustarane.
,,Ale nie, pani Dawsonová. Len som myslela, že budete rada, keď sa s vami trochu porozprávam, aby sme sa viac spoznali. Vyzeráte veľmi milo,” usmiala som sa na ňu.
,,Nehovor mi prosím pani Dawsonová. Stačí pani Olivia,” poprosila ma slušne.
,,Dobre pani Daws… Olivia,” opravila som sa v polovici vety.
,,Ak sa môžem opýtať. Ako sa vám to stalo?” zvedavosť mi nedovolila byť diskrétna.
,,Pravdaže môžeš… Keď som mala päťdesiatdva rokov stalo sa mi niečo strašné. Bolo pred pol jedenástou v noci. Išla som s mojím manželom z divadla domov. Divadlo bolo neďaleko od nášho skromného domčeka. Už sme boli takmer doma. Stačilo len prejsť cez priechod pre chodcov a boli by sme doma,” spustila svoj príbeh pani Olivia.
Počúvala som ako na ihlách.
,,V tom sa z pravej strany vyrútil opitý vodič nákladného auta. Zrazilo nás. Bola som v šoku. Bolo to hrozné. Manžel ma v poslednej chvíli pred jeho smrťou odhodil na bok – na chodník. Manžel bol na mieste mŕtvy. Ja som prežila len vďaka jeho rýchlej reakcii. Nákladné auto sa prevrhlo a zakliesnilo ma pod obrovskou kapotou. Upadla som do bezvedomia… Tma… a čo sa dialo potom už viem len z rozprávania záchranárov. Odviezla ma sanitka a v nemocnici som si prešla peklom. Operácia, mnoho vyšetrení a smútok. Bolo mi veľmi smutno za manželom, ale dnes som mu vďačná, že mi zachránil život a obetoval sa…”
Prstom som jej utrela slzu, ktorá jej stiekla po tvári. Aj po toľkých rokoch to bola veľmi citlivá téma.
,,Veľmi ma to mrzí, pani Olivia. Urobil, čo bolo správne a určite to bol ten najlepší človek vo vašom živote.”
,,Máš pravdu. Bol a vždy bude najlepší a najláskavejší muž v mojom živote.”
,,Ste statočná ako to zvládate,” podporila som ju.
,,Ďakujem, si veľmi milá,” pochválila ma.
Nežne som sa usmiala. Prišlo mi ľúto, že životný príbeh tejto milej pani bol taký smutný.
,,Nebuď smutná. Skoro všetko dobre dopadlo. “
Videla, že sa trápim.
,,Ďakujem, že ste mi to povedali.”
,,A keď hovoríme, že všetko dobre dopadlo, toto je moja dcéra April.”
Do miestnosti vstúpila žena. Mala vlasy po pás. Bronzovo hnedé zapnuté vo vrkoči.
,,Ahoj, ty si Emily však? Mamička mi o tebe rozprávala ako sa chystáš pomáhať starým ľuďom,” pozdravila ma slušne.
,,Áno, som Emily. Dobrý deň!” odzdravila som sa milej slečne.
,,V tejto dobe je ťažké nájsť tak ochotnú a láskavú dievčinu ako si ty.”
,,Ďakujem.”
,,Mamička potrebujem ti objednať kontrolné vyšetrenie u lekára, išla by si so mnou?” opýtala sa pani Olivie.
,,Áno, ale najprv…” pozrela na mňa, ,,Ešte sa uvidíme Emily. Tak vo štvrtok. Ahoj moja.”
,,Dovidenia a pekný deň!” pozdravila som na odchod.
Presunula som sa naspäť na záhradu, kde sa pri mramorovom stĺpe zhovárala pani Brownová so starším pánom. Pozrela som sa na telefón. Bolo presne pätnásť tridsaťosem. Je čas ísť domov. Podišla som teda bližšie.
,,Prepáčte. Pomaly už musím ísť. Tak veľmi pekne ďakujem. Uvidíme sa vo štvrtok. Dovidenia.”
,,Dobre Emily. A šťastnú cestu. Ahoj!” zakývala mi.
Kapitola 6: Tu a teraz
Comments are closed